Pomocníci v prírodnom akváriu
Ani v jednom prírodnom akváriu by nemali chýbať malí a usilovní
pomocníci, ktorí nám pomáhajú v boji s riasami alebo slimákmi.
Mne sa na boj proti riasam osvedčili tieto živočíchy:
| |
Otocinclus
affinis – rybka čeľade loricariidae, usilovne čistí
riasy, ktoré rastú na rastlinách a sklách – zelené a hnedasté
povlaky rozsievok ale aj niektoré krátke jemné štetinkové riasy, dlhším
vláknitým riasam a „bradatým“ riasam už však neublíži. Dorastá len do dĺžky
cca. 4 – 5 cm, to znamená, že sa hodí aj do tých najmenších nádrží a svojou
veľkosťou neohrozuje ani jemnolisté rastlinky.
Predtým ako sa ale rozbehnete túto rybku kúpiť, mali by ste vedieť
niekoľko základných informácií. Táto rybka sa dováža zo svojej domoviny
(južnej ameriky) a v našich predajniach je pomerne vzácna. Jej
cena sa v Bratislave pohybuje okolo 70 sk, čo nie je málo. Rybka
ďalekým transportom pomerne trpí, mne z prvej kúpy uhynuli postupne
2/3. Boli to rybky kúpené ihneď po dovoze, neboli aklimatizované
a mal som dojem, že postupne chradli, podobne ako raz moje cichlidky
trpiace hexamitózou. Po dvoch alebo troch mesiacoch som sa v predajni
zastavil znovu a kúpil som otocinclov z tej istej várky, boli
však už aklimatizovaní, dobre živení a veselo čistili rastliny
vo výstavnom akváriu. Z týchto exemplárov som nemal ani jednu stratu
a u mňa žijú už takmer pol roka.
Určite by som rybku nevpúšťal do čerstvo založeného akvária,
ako to odporúča Takashi Amano, rybka je pomerne citlivá na dusičnany
vo vode. Je to zbytočné riziko, ktoré si zrejme Amano môže dovoliť.
Isteže tým zabráni bujneniu rias hneď od začiatku, ale rybky
zbytočne trpia. Takže akvárium by už malo byť dostatočne
zabehnuté, minimálne 1 mesiac a viac.
Ďalej je rybka citlivá na vyšší obsah CO2
vo vode, i keď iné ryby sú ešte v poriadku. Je to zaujímavé
hlavne preto, že otocinclus môže absorbovať aj atmosférický kyslík
cez črevo, a vydrží teda aj vo vode s nižším obsahom kyslíka.
Na zvýšený obsah CO2 reaguje dezorientáciou, malátnym
plávaním a strnutím (podobne ako väčšina loricariidae).
Väčšinou stačí rýchle prevzdušnenie (to zn. vypudenie CO2
z vody) a rybka je zase v poriadku. Je teda taktiež riskantné
pridávať CO2 do vody pomocou vzduchovacieho
kameňa, pretože bubliny rýchlo stúpajú k hladine, tam prasknú
a nad hladinou vzniká vrstva CO2, keď
sa rybky prídu nadýchnuť na hladinu, môžu sa priotráviť! (to
platí aj pre iné sumčeky alebo labiryntky a slimáky.)
A ešte niečo. pred istým časom sa „otíci“ začali správať
zvláštne, skrývali sa a málokedy čistili, väčšinou len
viseli na sklách alebo rastlinách. Začal som na skúšku pridávať
vitamíny a stopové prvky prípravkom S7 firmy Dennerle a ich
kondícia sa rapídne zlepšila...
Maximálne sa u mňa táto rybka dožila 1/2 roka, dnes ich mám
len zopár, preto ju nemôžem ani neobmedzene odporučiť.
Rybka rodu ancistrus je u nás už známa dlhé roky, lacná
a dostupná. Vekom však „prísavníci“ zlenivejú a púšťajú
sa do rastlín alebo ich treba kŕmiť špenátom alebo tabletkami,
okrem toho starí samci začnú byť teritoriálni a prudkými
pohybmi ničia jemnú vegetáciu :-(
Takisto neodporúčam na boj s riasami rybky rodu glyptopterichthys,
farlowella, atď. to však neznamená, že v nádrži by nemali byť,
to záleží od vkusu chovateľa. | |
Caridina
japonica – je to malá a nenápadná sladkovodná krevetka pochádzajúca
z Japonska. Jej vynikajúce vlastnosti pre prírodné akvárium objavil
Takashi Amano, keď sa zúfalo snažil nájsť prírodných konzumentov
vláknitej zelenej riasy pre jeho zariasenú nádrž. Jedného známeho predajcu
akvaristických rýb požiadal, aby mu dodal všetky dostupné domáce krevetky,
umiestnil ich do nádrže a z cca. tuctu rôznych druhov ho prekvapil
hlavne jeden - „yamato numa ebi“. Táto krevetka poctivo konzumovala aj tvrdé
vláknité riasy, bola malá a mierumilovná a jemnými klepietkami
nepoškodzovala rastliny. Odvtedy bol jej komerčný úspech zaručený,
dnes sa už predáva na celom svete a nie je až taký veľký problém
ju úspešne rozmnožiť aj v domácnosti (pokúšam sa o to aj
ja, o výsledkoch budem informovať). Pre krevetku platí to isté ako o otocincloch: takisto je citlivá na dusičnany, patrí teda až do dobre zabehanej nádrže, bujniace vláknité
riasy je (pokiaľ je ich v akváriu viac) schopná zlikvidovať
v priebehu jedného týždňa a potom plní úlohu prevencie, tak
ako predchádzajúci pomocník. Slovenských akvaristov asi veľmi nepoteším
tým, že v našich končinách ju zatiaľ nie je možné zohnať,
v susednom Česku už áno, ja som svoje krevetky zakúpil vo Viedni
ale za mastnú cenu – 5 €! V akváriu nesmú byť väčšie/dravé
rybky, ktoré považujú krevetky za potravu, menšie exempláre môžu skončiť
v pažeráku inak mierumilovnej ramirezky. Akvárium musí byť dôkladne
prikryté, lebo krevetky dokážu vyliezť z akvária aj cez tú najmenšiu
skulinku. To býva pre ne väčšinou fatálne, je ale zaujímavé, ako ďaleko
sa dokážu dostať po súši od akvária... | |
Crossocheilus siamensis- v internetových fórach
ju nájdete pod skratkou SAE (siamese algae eater). Vie si poradiť
so štetinkovou červenou riasou, ale aj s inými druhmi. Jedinou
nevýhodou je, že je problém ju u nás zohnať. Naposledy som
ju vystihol v Symbióze. Dorastá do cca. 15 cm. veľký pozor
si dávajte v predajniach, kde pod týmto menom predávajú podobne
vyzerajúce rybky – epalzeorhynchus kalopterus, táto
rybka riasam takmer vôbec neublíži! |
|
Planorbarius– sú to malé vodné ulitníky - kotúľky. Možno veľa akvaristov
neveriac pokrúti hlavou, ale u mňa sa kotúľky dobre uplatnili
pri likvidácii takzvanej modrej riasy – cyanophyta, a to v období
krátko po založení akvárií, keď by iné živočíchy neprežili. To
isté platí, avšak v menšej miere, o rode physa,
nikdy nepožierali rastliny a masovo sa množili len v prvej fáze
po založení akvárií, dnes mám problém opačný. Vplyvom kyslej mäkšej
vody nemajú dostatok vápnika, tvoria sa im dierky v ulite a hynú.
Už niekoľkokrát som im do akvária vložil objedené kuracie kosti. Zvyšky
mäsa im slúžia ako potrava a z kostí získavajú potrebný vápnik.
Asi netreba spomínať, že sú zadarmo ;-) | |
Macrobrachium sp.- Pokiaľ by sa slimáky
predsa len premnožili, menšou nehodou som prišiel na iného účinného
pomocníka. Dravé sladkovodné krevetky rodu macrobrachium, ktoré
mi dodali omylom namiesto caridina japonica, sa s chuťou
pustili do konzumácie slimákov. Počínali si mimoriadne šikovne
– klepietkami si ulitu pridržali a dlhým párom klepiet vyberali mäkkú
časť nešťastného ulitníka. Ešte spomeniem, že tieto
krevetky by sa mali chovať v prírodnom akváriu len v malom
počte, niektoré druhy môžu vyrásť do veľkosti keď
môžu ohrozovať menšie rybky alebo svojich súkmeňovcov.
Keďže sami obchodníci sa veľmi v druhoch nevyznajú,
odporúčam byť opatrný a hľadať informácie
hlavne v internete, napr. www.wirbellose.de. |
|
Papiliochromis ramirezi- Druhou možnosťou v boji
proti rozmnoženým slimákom je možno bezpečnejší a dostupnejší.
Papiliochromis ramirezi (ramirezka) je schopný slimáky
loviť a požierať. Táto jeho schopnosť sa však
často preceňuje – aby sa pustil do slimákov, musí byť
dosť vyhladnutý, potvrdzujem však, že menších slimákov dokáže
efektne rozdrviť a časti ulity vypľúva.
Po založení akvária sa mi v nádrži začali objavovať bizarné
živočíchy. Boli to rôzne červy a polypy. Po čase však
samé zmizli bez môjho pričinenia. Objavil sa ešte jeden živočích,
ktorý žije v mojich akváriách dodnes – lynceus brachyurus,
škľabkovka zobáková. je to príbuzná žiabronôžok, avšak z bokov
tela má pancier, takže normálne ryby ju nezožerú, hore uvedené ramirezky
ich však dokázali bez problémov zdecimovať. Všimol som si, že škľabkovky
sa s obľubou zhromažďujú na odumierajúcich starých listoch
a ich požierajú, takže určite plnia istú malú úlohu v ekosystéme
mojich akvárií.
Tieto živočíchy sa do akvária dostali v „starom dne“ od Rataja. Neviem
presne, či sa z toho mám tešiť alebo nie, ale dokazuje
to zrejme to, že dno bolo biologicky nezávadné a „živé“, teda že sa aj
rýchlo vytvárali dôležité kolónie baktérií a iných, mne neznámych
stvorení.
V žiadnom prípade nesiahajte v boji proti riasam a iným
nepozvaným hosťom ku chemikáliám. Prípravky na báze mede,
ktoré zabíjajú slimáky a nezmary, zabíjajú aj ostatné bezstavovce,
teda aj drahé a užitočné krevetky! To isté platí aj o prípravkoch
proti riasam – ničia síce riasy, takisto však ničia alebo oslabujú
rastliny! V prírodnom akváriu treba nájsť cestu prírodnú-prirodzenú. | |
V skratke ešte uvediem iných pomocníkov, s ktorými však nemám
osobné skúsenosti resp. ich nevlastním: | |
Gyrinocheilus aymonieri - prísavku thajskú vlastní niekoľko
mojich známych. Je mimoriadne usilovná, ublíži aj štetinkovitej riase,
menšie akváriá však rýchlo prerastie (dĺžka až 20 cm!) a vekom
sa z nej stáva malý terorista, prisáva sa na iné pomalé a pokojné
ryby...Je taktiež pomerne zriedkavá v našich predajniach, naposledy
som ju kupoval za 120 sk/kus! | |
Proti slimákom odporúča napr. aj Takashi Amano štvorzubca tetraodon
nigrovirdis, má však svoje úskalia a neodporúča ju viacero
skúsených akvaristov – slimáky požiera tak efektívne, že za chvíľu
je akvárium prázdne a ak špecializovanej rybke nepodávame vhodnú potravu
= slimákov, rybke stále dorastajúce zuby znemožnia prijímanie potravy
a umiera hladom. | |
Ku koncu ešte jedna poznámka. Ak majú rybky, krevetky
a iné živočíchy požierajúce riasy dostatok inej potravy, nebudú likvidovať
riasy, preto kŕmte opatrne. To isté platí o konzumentoch slimákov. | |
|