Databáza rastlín v alfabetickom
poradí
Aponogeton crispus: táto
listnatá rastlina pripomína trochu väčšie
cryptocoryny, listy môžu mať dĺžku až 35 cm, je svetlomilná,
pri dobrom osvetlení listy dostávajú pekný červenkastý nádych, listy
majú dekoratívne mriežkovanie a vlnkovanie po okrajoch. Pochádza
z Cejlónu. Rozmnožovanie je pomerne jednoduché, rastlina rýchlo vytvára
šľahúne, na ich koncoch sú malé rastlinky, taktiež ľahko kvitne
a semená rýchlo klíčia. Rastliny čeľade aponogetonaceae
vyžadujú zimnú prestávku, pobyt mimo akvária pri nižšej teplote, osobnú
skúsenosť s prezimovaním však nemám. Dostal som ju od známeho.
Alternanthera rosaefolia:- krásna stonkatá rastlina, vyžaduje
silné osvetlenie, vtedy listy dosiahnu takmer až purpurovú farbu. Keď
som ju kupoval, listy boli riedke, svetlozelené, zo spodnej strany ružovkasté.
Dajú sa s ňou vytvárať husté „kríky“, rozmnožovanie odrezkami
ako u všetkých stonkatých. Rastie však pomerne pomaly, aspoň
ju netreba týždenne strihať. Pochádza z Brazílie a Paraguaja.
Pôvod – Rataj.
Anubias barteri var. nana: známa africká rastlina pochádzajúca
z Kamerunu. Má pekné, tmavozelené listy na stopkách vyrastajúce z pakoreňa.
Nové listy vyzerajú najprv ako malé kopije, ktoré sa postupne rozvíjajú.
Často vyzerá ako umelá, z vosku. Rastlinka sa nesadí do substrátu,
ale podobne ako nasledujúca papraď sa prichytáva na dekoráciu pomocou
nite alebo drôtu. Z tejto rastlinky jestvuje niekoľko veľkostí,
tie najmenšie sú vhodné aj do malých nádrží, príp. do popredia, ak sa
priviažu na ploské kamene. Je mimoriadne odolná a dokáže rásť
aj v zlých podmienkach. V dobrých podmienkach má peknú sýtu
farbu a často kvitne aj pod vodou, z kvetu potom vychádza
retiazka jemných kyslíkových bubliniek. Rastie pomaly a preto sa
stáva ľahkou obeťou rias. Preto je dobré mať v nádrži
veľa požieračov rias. Pôvod – Aquamax a dar od kamaráta.
Bolbitis heudeloti: je to tmavozelená papraď pochádzajúca
z Afriky (Nemci jej doslovne hovoria „Konžská papraď“). Dĺžka
listov cca. 15 cm. Tak ako aj niektoré iné paprade, nesadí sa, ale prichytáva
sa na kamene alebo drevo pomocou nite, silonu alebo drôtu obaleného v
PVC, alebo sa jednoducho zakliesni medzi drevá alebo kamene. Po čase
sa k podkladu prichytí koreňmi a niť môžeme opatrne
odstrániť. Je to pomerne citlivá rastlinka, má rada stabilizované
prostredie, pridávanie CO2 a živín. Takashi Amano odporúča pre
rastlinku silné prúdenie, no mne sa to nepotvrdilo, rastie fajn aj v slabom
prúdení. I keď dokáže rásť aj v polotieni, na silnom
priamom svetle má najkrajšiu štruktúru listov a sýtu farbu. Rozmnožuje
sa rozdelením rizómu, rastie však veľmi pomaly! Pôvod – Rataj.
Cabomba caroliniana: stonkatá rastlinka svetlozelenej farby.
Vytvára len jemné korienky, môže rásť aj ako plávajúca. Listy sa
vidlicovito rozchádzajú na drobné „paličky“. Je v podstate nenáročná,
ocení však dobré osvetlenie. Menej atraktívna ako cabomba aquatica
a cab. furcata, ktoré sú hustejšie, cab. furcata má
navyše atraktívnu červenú farbu, sú však náročnejšie. Rozmnožovanie
odrezkami. Pôvod – neznámy, kúpil som jednotlivé rastlinky v predajni.
Cryptocoryne nevilli: Malá kryptokoryna vhodná do popredia,
zaujímavé listy a farebný odtien. Patrí medzi najpomalšie rastúce akváriové
rastliny.
Cryptocoryne petchii: známa juhoázijská rastlinka, rastie
vo forme nízkeho hustého kalicha, dokáže rásť aj v polotieni,
na priamom svetle dostáva však teplý hnedočervený tón ako ochrana
pred žiarením a zostáva menšia (cca 10 cm). Rastie pomaly, rozmnožovanie
odnožami. Pôvod – Aquamax.
Pre cryptocoryny platí, že ich jestvuje neprehľadné množstvo variácií
a druhov, preto sa Vám môže stať, že v akváriu máte rastlinu
pod zlým menom. Pojem kryptokorynová choroba sa netýka ani tak choroby,
rastliny citlivo reagujú na prudkú zmenu prostredia (zvýšenie obsahu CO2,
zmena osvetlenia, zlá kvalita vody, výmena veľkého množstva vody
za čerstvú, atď.). Rozpadnú sa jej v priebehu jednej noci
listy, avšak pri stabilizácii podmienok dorastú časom nové listy.
Cryptocoryne walkeri: klasická cryptocoryna, platí to čo
u predchádzajúceho druhu, je len o niečo väčšia a farebný tón
viac do zelena. Pôvod – Aquamax.
Cryptocoryne wendtii var.: z tohto druhu jestvuje niekoľko
variácií, vlastním ju už takmer 18 rokov. Kedysi by som povedal, že je
to nezmar, darilo sa jej fajn až kým som neprerobil akváriá na prírodné.
Potom sa niekoľkokrát „rozpadla“ no dnes sa už pomaly zotavuje. S
obľubou ju obžierali prísavníci a podozrievam trochu aj „otíkov“.
Echinodorus tenellus: je najmenší z rodiny echinodorov.
Túto rastlinku nevlastním veľmi dlho, ale rýchlo sa aklimatizovala
a rastie (dostal som ju v predajni už v úplne biednom stave). Je vhodná
do popredia nádrže, pomerne rýchlo vytvára súvislý koberec pomocou šľahúňov.
Podmienka je však dobré osvetlenie. Dosahuje výšku do cca. 10 cm, má sýtu
farbu, na niektorých listoch nádych do červena. Pôvod – Rataj.
Eleocharis acicularis: je v zásade podobný ako ech. ten.
Listy sú však tenké ako borovicové ihličky. Takisto vytvára súvislý
koberec, chce to tiež priame svetlo a dostatok CO2. Vhodná do popredia,
dá sa kombinovať s machom, ricciou atď. Rastlinu som kúpil vo
výbornej kondícii, takže hneď začala rásť. Pôvod – Rataj.
Fontinalis antipyretica: je to jedna z mojich najobľúbenejších
a najstarších rastlín. Mám ju už vyše 18 rokov. Jedná sa o mach, farba
je tmavozelená, vzhľad „listov“ mimoriadne variabilný. Má nespočetne
veľa využití. Dá sa priväzovať na drevá a kamene pomocou bavlnenej
nite. Niť po čase zhnije ale mach sa už dovtedy prichytí na
podklad, dokáže obrásť takmer hocičo. Môžeme ho použiť
aj ako rastlinu do popredia, keď ním obalíme ploské kamene. Takisto
môže poslúžiť na zamaskovanie techniky atď. Je to asi najnenáročnejšia
akváriová rastlina na svete, dokáže rásť aj takmer v úplnom tieni
a nevhodných podmienkach. Svoju pravú krásu však ukáže len v optimálnych
podmienkach. To sú podmienky v prírodnom akváriu. Pri priamom svetle začnú
inak neforemné listy vyzerať ako listy malej paprade, príp. haluze
jedličky. Rastú šindľovite ponad seba a dodávajú akváriu ten
správny „prírodný“ vzhľad. V angličtine má meno „micro moss“.
Ešte pravidelnejšiu štruktúru listov má taiwanský mach menom „christmass
moss“, pokúšam sa ho zohnať. Rozmnožovanie: jednoducho natrháte guču
machu na vhodné kusy a obviažete niťou na podklad apod. Keďže
rastie pomerne pomaly, stáva sa ľahkou obeťou zelených vláknitých
rias. Tu pomôžu len Amanove krevetky. Pôvod – dar od kamaráta akvaristu.
Glossostigma elatinoides: je to asi najkomplikovanejšia
akváriová rastlina akú som kedy mal. Nie je problém aby rástla, problém
je v tom, aby rástla tak ako chceme – t.j. horizontálne, vytvárajúc
nízky hustý koberec v popredí. Pre horizontálny rast nie je svetlo
rozhodujúcim faktorom. Keď rastlinku zakúpime, väčšinou je predávaná
v košíčkoch a rastie ako normálna stonkatá rastlina - vertikálne.
Aby začala rásť horizontálne, treba ju nastrihať na krátke
kúsky (max. 2 cm) a pinzetou jemne zasadiť do substrátu, tak
aby vytŕčali len lístky (za dobrý tip ďakujem luckymu).
Ani to však rastlinku ešte nepresvedčí o tom, aby vytvárala
poplazy po dne.
1. V čerstvo založenom akváriu má tendenciu rásť vertikálne.
Treba ju neúnavne niekoľkokrát odstrihnúť úplne pri dne, nestrácajte
trpezlivosť!
2. V prípade nedostatku živín takisto z ničoho nič
môže prejsť z horizontálneho rastu do vertikálneho. Vtedy má
naviac menej atraktívnu svetlú farbu a postupne žltnú listy.
3. Aj v prípade nadbytku živín môže odrazu začať rásť
vertikálne, listy sú natiahnuté, farba však sýta, takisto je sfarbená
aj stonka.
4. Až keď má optimálne podmienky začne rásť horizontálne,
listy sú pevné, krátke a sýtozelené, stonka je medzi prvými troma
uzlami biela.
Aj vtedy však vyžaduje pravidelnú údržbu a veľa citu v narábaní
s nožnicami. Rast je veľmi rýchly. Každý týždeň naplním
aj dva košíčky. Pôvod – Rataj.
Hemianthus micranthemoides: je to jemnulinká stonkatá rastlinka
vhodná aj do najmenších akvárií. Dajú sa z nej vytvoriť malé „kríčky“,
čo sa mi dlho nedarilo. Existujú dve formy, dvojlístková a štvorlístková,
Rataj predáva dvojlístkovú. To zn. že z jedného uzla vyrastajú striedavo
vždy len dva listy (podobne ako rotala indica). Štvorlístková vytvorí
samozrejme hustejší porast. Rastlinku môžeme aj pomerne ľahko prinútiť
aby rástla horizontálne, videl som nádrže, kde bola použitá do popredia.
Rataj ju predáva pod označením „Hemianthis micranthemoides“.
Pôvod – Rataj.
Hydrocotyle dissecta: patrí medzi pupkovníkovité (v našej
voľnej prírode rastie h. vulgaris). Má plazivú tenkú stonku,
listy sú takmer okrúhle a nedelené, stopka a na vrchu čiapočka.
Rastlinka je veľmi atraktívna, bohužiaľ u mňa rastie dosť
zle a rýchlo sa stáva obeťou rias. Je nízka (cca. 4 cm), hodí sa
teda do popredia, len keby u mňa lepšie rástla :-(. Vyhovuje jej
aj polotieň. Rozmnožovanie je jednoduché, na každom uzli rastie jeden
list a korienky, stačí uzol oddeliť a jednotlivo zasadiť.
Pôvod – Rataj.
Hydrocotyle verticillata: od predošlého druhu sa líši veľkosťou
(u mňa do 15 cm) a list je okrúhly bez zárezu. Vyzerá ako malý hríbik.
Táto rastlinka u mňa rastie lepšie a pomerne rýchlo, takisto sa však
na nej s obľubou usádzajú riasy. Aby nerástla príliš do výšky, vyžaduje
pomerne silné osvetlenie. Zrejme týmto dvom rastlinám niečo u mňa
nevyhovuje... Rataj ju mylne označuje za hydrocotyle leucocephalla.
Pôvod – Rataj.
Hygrophila corymbosa: jej vzhľad závisí od množstva
svetla. Ak je intenzívne, listy sú kratšie, rastlina sa neťahá do
výšky a vytvorí aj bez nášho pričinenia pekný „krík“. Rastie pomerne
rýchlo, je vhodná do čerstvo založených nádrží, všimol som si však,
že vtedy sa na koncoch listov s obľubou usádza čierna „bradatá“
riasa. Rozmnožovanie odrezkami, rastlina aj sama vytvára akési odnože.
Pôvod – dar od obchodníka.
Hygrophila difformis: líši sa od predošlej štruktúrou listu.
List je strapkatý, ako na známej burine – paline. Domorodci ju aj skutočne
považujú za burinu. Rastie rýchlo, je nenáročná, stačí jej dobré
osvetlenie. Je pomerne rozpínavá, taktiež sa môže vynoriť z hocktorého
kúta nádrže jej nová odnož. Pri intenzívnej starostlivosti sa dá dosiahnuť
horizontálny rast – teda alternatíva do popredia resp. stredu nádrže.
Tento nápad však nie
je odo mňa. Pozri . Pôvod – dar od známeho.
Ludwigia arcuata: je to obľúbená stonkatá rastlina
s pomerne tenkými listami (jestvuje niekoľko variácií), dá sa
povedať, že je bezproblémová, ak máme v akváriu dostatok svetla,
CO2 a živín. Vtedy nás odmení krásnou sýto-červenou farbou,
pri slabšom svetle sú červené / červenkasté len listy blízko
hladiny. Pôvod – zakúpil som niekoľko kusov v akvaristike.
Ludwigia mullerti: ak sa nemýlim, je táto rastlinka prírodným
„bastardom“ ludwigie palustris a ludwigie repens. Je
ešte bezproblémovejšia ako predošlý druh, má svetlozelenú farbu, zospodu
listov do ružova, pri intenzívnom osvetlení sa vytvára na hornej strane
listov žilkovitá červenkastá štruktúra.
Pôvod – pozri predošlú.
Rozmnožovanie ludwigie je jednoduché, životaschopné sú aj krátke
odrezky, stačí ich zasadiť a rýchlo vyrastú nové rastlinky.
Ludwigie treba často strihať. Staré stonky môžeme nechať
v substráte, z jednej stonky zväčša začnú rásť
dve nové stonky, odrezky jednoducho zapichneme do dna a takto sa
dá v krátkom čase vytvoriť hustý porast.
Micranthemum umbrosum: má jemnú stonku a na nej rastú
v pároch malé okrúhle lístky, veľkosti 10 halierika. Farbu má
živú, svetlo-zelenú. Takisto ako hemianthus sa táto rastlinka hodí
aj do najmenších akvárií, dokáže vytvoriť pekný hustý kríček,
i keď je to piplačka, pretože s rastlinkou treba zaobchádzať
mimoriadne opatrne, je veľmi krehká. Dnes sa jej už u mňa
darí celkom dobre, zatiaľ však nerastie úplne optimálne. Zrejme jej
chýbal mangán, čo som už napravil. Môže sa pestovať aj ako plávajúca.
Na Slovensku sa mi ju nepodarilo zohnať, kúpil som ju vo Viedni.
Pôvod – Aquarium Linden.
Microsorium pteropus: je známa papraďovitá rastlina.
Má peknú sýto-zelenú farbu. Je veľmi vďačná, rastie aj
v zlých podmienkach. Podobne ako bolbitis sa aj táto papraď
nesadí do substrátu, ale priväzuje na dekoráciu. Na starších listoch sa
časom vytvárajú rozmnožovacie orgány (sori) a malé rastlinky, ktoré
keď dorastú na cca. 5 cm môžeme jemne oddeliť. Rozmnožiť
sa dá taktiež rozdelením rizómu. Pri výdatnom svetle má atraktívny menší
vzrast. Keď je dosiahnutý bod nasýtenia, tvoria sa na listoch a pod
listami efektné kyslíkové bublinky. Rast je skôr pomalý až stredne rýchly.
Pôvod – Aquamax.
Microsorium windelov: je príbuzný predošlého druhu, platí
preň to isté, jedine že celkovo je rastlina trochu menšia a listy
majú rôzne formy, na koncoch divoko rozstrapkané. Pôvod – dar od známeho.
Riccia fluitans: je to známa plávajúca rastlina vytvárajúca
koberec na hladine. Patrí medzi machy a je to kozmopolita. Je vynikajúca
na odčerpanie dusíkatých látok z vody, vhodná teda pre novozaložené
nádrže. Nemci jej hovoria doslovne „močiarna pečeň“. K jej
popularite jej pomohol istý Takashi Amano, ktorý vytváral v niektorých
nádržiach doslovné ricciové orgie. Riccia totiž rastie aj pod vodou, treba
ju však vhodný spôsobom pripevniť o podklad. Osvedčený
je spôsob priviazania chumáča riccie o ploský kameň tenkou
silonovou šnúrou. Takto sa dá vytvoriť pomerne rýchlo súvislý koberec,
buď v popredí, alebo v celej nádrži (pozri si Amanove knihy).
Po dosiahnutí bodu nasýtenia sa na koncoch rastlinky vytvárajú nespočetné
kyslíkové bublinky a celý chumáč sa nádherne trbliece. Riccia
však pomerne rýchlo rastie, horná vrstva začne tieniť vrstvu
spodnú, ktorá začne odumierať a chumáč znovu vypláva
na hladinu. Dá sa tomu čiastočne predísť pravidelným strihaním
alebo pozri iný osvedčený návod.
Mne sa osvedčil aj jednoduchý spôsob. Ploský úlomok z bridlice
som obalil chumáčom a položil na dno. Ak rastlinku obrastie
napríklad mach alebo echinodorus tenellus, drží pod vodou aj bez nášho
pričinenia, nie však navždy...Rastlinka má niekoľko foriem,
to čo dostanete u nás je forma európska. Forma ktorú používa
Amano je japonská, „lístky“ sú dlhšie a rovnejšie a nevypláva
tak rýchlo, je teda najvhodnejšia na submerzný rast. Stáva sa však často
obeťou zelenej vláknitej riasy – odstrániť ju mechanicky je
nemožné, pomôže len caridina japonica.
Rotala indica (rotundifolia): klasická a nenáročná
stonkatá rastlina s jemnými lístkami. Forma lístkov je veľmi
variabilná. Keď som ju zakúpil (emerz) listy boli pevné krátke a elipsovité,
v podmienkach prírodného akvária sú však lístky jemné a podlhovasté.
Takisto farba je pomerne variabilná – od zelenej, cez žltú, ružovú až
červenú, všetko závisí od osvetlenia a živín. Patrí medzi najrýchlejšie
rastúce rastliny v mojich akváriách. Vytvoriť hustý porast nie
je problém, rastlinu odstrihneme, pôvodné stonky nevyťahujeme, zasadíme
aj odrezky, v popredí kratšie, v pozadí dlhšie a vznikne
dekoratívny „krík“. Pôvod – neznámy, kúpil som košík v akvaristike.
Rotala macrandra: je možno o niečo citlivejšia
ako predchádzajúca. Má väčšie listy vyrastajúce priamo zo stonky,
rôzne pokrútené. Počas asimilácie sa na nich vytvárajú mnohé kyslíkové
bubliny. Farba je u mňa od ružovej až po červenú. Rozmnožovanie
odrezkami ako u predchádzajúcej. Pôvod – Rataj.
Rotala walichii: je z týchto troch druhov snáď
najcitlivejšia. Je to krehká rastlinka s jemnými ihličkovitými
lístkami, vlastním ju len krátko, ale rastie celkom fajn. Jestvuje niekoľko
farebných variácií, moja je do zelena a na špičke sa sfarbuje
do červenej až bordovej. Čo sa týka rozmnožovania, platí to
isté ako u všetkých stonkatých, na odstrihnutej stonke začnú
po chvíli rásť dve nové stonky a odstrihnutá stonka po zasadení
rastie ďalej do výšky.
Vesicularia dubyana: známa aj pod názvom „jávsky mach“.
Je podobná ako fontinalis, listy sú však pozdĺžnejšie a tenšie,
nevytvárajú až takú súmernú štruktúru. Inak sú vlastnosti a použitie
totožné s fontinalis antipyretica. Pôvod – dar od obchodníka.
|