Databáza rastlín v alfabetickom poradí

Aponogeton crispus: táto listnatá rastlina pripomína trochu väčšie cryptocoryny, listy môžu mať dĺžku až 35 cm, je svetlomilná, pri dobrom osvetlení listy dostávajú pekný červenkastý nádych, listy majú dekoratívne mriežkovanie a vlnkovanie po okrajoch. Pochádza z Cejlónu. Rozmnožovanie je pomerne jednoduché, rastlina rýchlo vytvára šľahúne, na ich koncoch sú malé rastlinky, taktiež ľahko kvitne a semená rýchlo klíčia. Rastliny čeľade aponogetonaceae vyžadujú zimnú prestávku, pobyt mimo akvária pri nižšej teplote, osobnú skúsenosť s prezimovaním však nemám. Dostal som ju od známeho.

Alternanthera rosaefolia:- krásna stonkatá rastlina, vyžaduje silné osvetlenie, vtedy listy dosiahnu takmer až purpurovú farbu. Keď som ju kupoval, listy boli riedke, svetlozelené, zo spodnej strany ružovkasté. Dajú sa s ňou vytvárať husté „kríky“, rozmnožovanie odrezkami ako u všetkých stonkatých. Rastie však pomerne pomaly, aspoň ju netreba týždenne strihať. Pochádza z Brazílie a Paraguaja. Pôvod – Rataj.

Anubias barteri var. nana: známa africká rastlina pochádzajúca z Kamerunu. Má pekné, tmavozelené listy na stopkách vyrastajúce z pakoreňa. Nové listy vyzerajú najprv ako malé kopije, ktoré sa postupne rozvíjajú. Často vyzerá ako umelá, z vosku. Rastlinka sa nesadí do substrátu, ale podobne ako nasledujúca papraď sa prichytáva na dekoráciu pomocou nite alebo drôtu. Z tejto rastlinky jestvuje niekoľko veľkostí, tie najmenšie sú vhodné aj do malých nádrží, príp. do popredia, ak sa priviažu na ploské kamene. Je mimoriadne odolná a dokáže rásť aj v zlých podmienkach. V dobrých podmienkach má peknú sýtu farbu a často kvitne aj pod vodou, z kvetu potom vychádza retiazka jemných kyslíkových bubliniek. Rastie pomaly a preto sa stáva ľahkou obeťou rias. Preto je dobré mať v nádrži veľa požieračov rias. Pôvod – Aquamax a dar od kamaráta.

Bolbitis heudeloti: je to tmavozelená papraď pochádzajúca z Afriky (Nemci jej doslovne hovoria „Konžská papraď“). Dĺžka listov cca. 15 cm. Tak ako aj niektoré iné paprade, nesadí sa, ale prichytáva sa na kamene alebo drevo pomocou nite, silonu alebo drôtu obaleného v PVC, alebo sa jednoducho zakliesni medzi drevá alebo kamene. Po čase sa k podkladu prichytí koreňmi a niť môžeme opatrne odstrániť. Je to pomerne citlivá rastlinka, má rada stabilizované prostredie, pridávanie CO2 a živín. Takashi Amano odporúča pre rastlinku silné prúdenie, no mne sa to nepotvrdilo, rastie fajn aj v slabom prúdení. I keď dokáže rásť aj v polotieni, na silnom priamom svetle má najkrajšiu štruktúru listov a sýtu farbu. Rozmnožuje sa rozdelením rizómu, rastie však veľmi pomaly! Pôvod – Rataj.

Cabomba caroliniana: stonkatá rastlinka svetlozelenej farby. Vytvára len jemné korienky, môže rásť aj ako plávajúca. Listy sa vidlicovito rozchádzajú na drobné „paličky“. Je v podstate nenáročná, ocení však dobré osvetlenie. Menej atraktívna ako cabomba aquatica a cab. furcata, ktoré sú hustejšie, cab. furcata má navyše atraktívnu červenú farbu, sú však náročnejšie. Rozmnožovanie odrezkami. Pôvod – neznámy, kúpil som jednotlivé rastlinky v predajni.

Cryptocoryne nevilli: Malá kryptokoryna vhodná do popredia, zaujímavé listy a farebný odtien. Patrí medzi najpomalšie rastúce akváriové rastliny.

Cryptocoryne petchii: známa juhoázijská rastlinka, rastie vo forme nízkeho hustého kalicha, dokáže rásť aj v polotieni, na priamom svetle dostáva však teplý hnedočervený tón ako ochrana pred žiarením a zostáva menšia (cca 10 cm). Rastie pomaly, rozmnožovanie odnožami. Pôvod – Aquamax.

Pre cryptocoryny platí, že ich jestvuje neprehľadné množstvo variácií a druhov, preto sa Vám môže stať, že v akváriu máte rastlinu pod zlým menom. Pojem kryptokorynová choroba sa netýka ani tak choroby, rastliny citlivo reagujú na prudkú zmenu prostredia (zvýšenie obsahu CO2, zmena osvetlenia, zlá kvalita vody, výmena veľkého množstva vody za čerstvú, atď.). Rozpadnú sa jej v priebehu jednej noci listy, avšak pri stabilizácii podmienok dorastú časom nové listy.

Cryptocoryne walkeri: klasická cryptocoryna, platí to čo u predchádzajúceho druhu, je len o niečo väčšia a farebný tón viac do zelena. Pôvod – Aquamax.

Cryptocoryne wendtii var.: z tohto druhu jestvuje niekoľko variácií, vlastním ju už takmer 18 rokov. Kedysi by som povedal, že je to nezmar, darilo sa jej fajn až kým som neprerobil akváriá na prírodné. Potom sa niekoľkokrát „rozpadla“ no dnes sa už pomaly zotavuje. S obľubou ju obžierali prísavníci a podozrievam trochu aj „otíkov“.

Echinodorus tenellus: je najmenší z rodiny echinodorov. Túto rastlinku nevlastním veľmi dlho, ale rýchlo sa aklimatizovala a rastie (dostal som ju v predajni už v úplne biednom stave). Je vhodná do popredia nádrže, pomerne rýchlo vytvára súvislý koberec pomocou šľahúňov. Podmienka je však dobré osvetlenie. Dosahuje výšku do cca. 10 cm, má sýtu farbu, na niektorých listoch nádych do červena. Pôvod – Rataj.

Eleocharis acicularis: je v zásade podobný ako ech. ten. Listy sú však tenké ako borovicové ihličky. Takisto vytvára súvislý koberec, chce to tiež priame svetlo a dostatok CO2. Vhodná do popredia, dá sa kombinovať s machom, ricciou atď. Rastlinu som kúpil vo výbornej kondícii, takže hneď začala rásť. Pôvod – Rataj.

Fontinalis antipyretica: je to jedna z mojich najobľúbenejších a najstarších rastlín. Mám ju už vyše 18 rokov. Jedná sa o mach, farba je tmavozelená, vzhľad „listov“ mimoriadne variabilný. Má nespočetne veľa využití. Dá sa priväzovať na drevá a kamene pomocou bavlnenej nite. Niť po čase zhnije ale mach sa už dovtedy prichytí na podklad, dokáže obrásť takmer hocičo. Môžeme ho použiť aj ako rastlinu do popredia, keď ním obalíme ploské kamene. Takisto môže poslúžiť na zamaskovanie techniky atď. Je to asi najnenáročnejšia akváriová rastlina na svete, dokáže rásť aj takmer v úplnom tieni a nevhodných podmienkach. Svoju pravú krásu však ukáže len v optimálnych podmienkach. To sú podmienky v prírodnom akváriu. Pri priamom svetle začnú inak neforemné listy vyzerať ako listy malej paprade, príp. haluze jedličky. Rastú šindľovite ponad seba a dodávajú akváriu ten správny „prírodný“ vzhľad. V angličtine má meno „micro moss“. Ešte pravidelnejšiu štruktúru listov má taiwanský mach menom „christmass moss“, pokúšam sa ho zohnať. Rozmnožovanie: jednoducho natrháte guču machu na vhodné kusy a obviažete niťou na podklad apod. Keďže rastie pomerne pomaly, stáva sa ľahkou obeťou zelených vláknitých rias. Tu pomôžu len Amanove krevetky. Pôvod – dar od kamaráta akvaristu.

Glossostigma elatinoides: je to asi najkomplikovanejšia akváriová rastlina akú som kedy mal. Nie je problém aby rástla, problém je v tom, aby rástla tak ako chceme – t.j. horizontálne, vytvárajúc nízky hustý koberec v popredí. Pre horizontálny rast nie je svetlo rozhodujúcim faktorom. Keď rastlinku zakúpime, väčšinou je predávaná v košíčkoch a rastie ako normálna stonkatá rastlina - vertikálne. Aby začala rásť horizontálne, treba ju nastrihať na krátke kúsky (max. 2 cm) a pinzetou jemne zasadiť do substrátu, tak aby vytŕčali len lístky (za dobrý tip ďakujem luckymu). Ani to však rastlinku ešte nepresvedčí o tom, aby vytvárala poplazy po dne.

1. V čerstvo založenom akváriu má tendenciu rásť vertikálne. Treba ju neúnavne niekoľkokrát odstrihnúť úplne pri dne, nestrácajte trpezlivosť!

2. V prípade nedostatku živín takisto z ničoho nič môže prejsť z horizontálneho rastu do vertikálneho. Vtedy má naviac menej atraktívnu svetlú farbu a postupne žltnú listy.

3. Aj v prípade nadbytku živín môže odrazu začať rásť vertikálne, listy sú natiahnuté, farba však sýta, takisto je sfarbená aj stonka.

4. Až keď má optimálne podmienky začne rásť horizontálne, listy sú pevné, krátke a sýtozelené, stonka je medzi prvými troma uzlami biela.

Aj vtedy však vyžaduje pravidelnú údržbu a veľa citu v narábaní s nožnicami. Rast je veľmi rýchly. Každý týždeň naplním aj dva košíčky. Pôvod – Rataj.

Hemianthus micranthemoides: je to jemnulinká stonkatá rastlinka vhodná aj do najmenších akvárií. Dajú sa z nej vytvoriť malé „kríčky“, čo sa mi dlho nedarilo. Existujú dve formy, dvojlístková a štvorlístková, Rataj predáva dvojlístkovú. To zn. že z jedného uzla vyrastajú striedavo vždy len dva listy (podobne ako rotala indica). Štvorlístková vytvorí samozrejme hustejší porast. Rastlinku môžeme aj pomerne ľahko prinútiť aby rástla horizontálne, videl som nádrže, kde bola použitá do popredia. Rataj ju predáva pod označením „Hemianthis micranthemoides“. Pôvod – Rataj.

Hydrocotyle dissecta: patrí medzi pupkovníkovité (v našej voľnej prírode rastie h. vulgaris). Má plazivú tenkú stonku, listy sú takmer okrúhle a nedelené, stopka a na vrchu čiapočka. Rastlinka je veľmi atraktívna, bohužiaľ u mňa rastie dosť zle a rýchlo sa stáva obeťou rias. Je nízka (cca. 4 cm), hodí sa teda do popredia, len keby u mňa lepšie rástla :-(. Vyhovuje jej aj polotieň. Rozmnožovanie je jednoduché, na každom uzli rastie jeden list a korienky, stačí uzol oddeliť a jednotlivo zasadiť. Pôvod – Rataj.

Hydrocotyle verticillata: od predošlého druhu sa líši veľkosťou (u mňa do 15 cm) a list je okrúhly bez zárezu. Vyzerá ako malý hríbik. Táto rastlinka u mňa rastie lepšie a pomerne rýchlo, takisto sa však na nej s obľubou usádzajú riasy. Aby nerástla príliš do výšky, vyžaduje pomerne silné osvetlenie. Zrejme týmto dvom rastlinám niečo u mňa nevyhovuje... Rataj ju mylne označuje za hydrocotyle leucocephalla. Pôvod – Rataj.

Hygrophila corymbosa: jej vzhľad závisí od množstva svetla. Ak je intenzívne, listy sú kratšie, rastlina sa neťahá do výšky a vytvorí aj bez nášho pričinenia pekný „krík“. Rastie pomerne rýchlo, je vhodná do čerstvo založených nádrží, všimol som si však, že vtedy sa na koncoch listov s obľubou usádza čierna „bradatá“ riasa. Rozmnožovanie odrezkami, rastlina aj sama vytvára akési odnože. Pôvod – dar od obchodníka.

Hygrophila difformis: líši sa od predošlej štruktúrou listu. List je strapkatý, ako na známej burine – paline. Domorodci ju aj skutočne považujú za burinu. Rastie rýchlo, je nenáročná, stačí jej dobré osvetlenie. Je pomerne rozpínavá, taktiež sa môže vynoriť z hocktorého kúta nádrže jej nová odnož. Pri intenzívnej starostlivosti sa dá dosiahnuť horizontálny rast – teda alternatíva do popredia resp. stredu nádrže. Tento nápad však nie je odo mňa. Pozri . Pôvod – dar od známeho.

Ludwigia arcuata: je to obľúbená stonkatá rastlina s pomerne tenkými listami (jestvuje niekoľko variácií), dá sa povedať, že je bezproblémová, ak máme v akváriu dostatok svetla, CO2 a živín. Vtedy nás odmení krásnou sýto-červenou farbou, pri slabšom svetle sú červené / červenkasté len listy blízko hladiny. Pôvod – zakúpil som niekoľko kusov v akvaristike.

Ludwigia mullerti: ak sa nemýlim, je táto rastlinka prírodným „bastardom“ ludwigie palustris a ludwigie repens. Je ešte bezproblémovejšia ako predošlý druh, má svetlozelenú farbu, zospodu listov do ružova, pri intenzívnom osvetlení sa vytvára na hornej strane listov žilkovitá červenkastá štruktúra.

Pôvod – pozri predošlú.

Rozmnožovanie ludwigie je jednoduché, životaschopné sú aj krátke odrezky, stačí ich zasadiť a rýchlo vyrastú nové rastlinky. Ludwigie treba často strihať. Staré stonky môžeme nechať v substráte, z jednej stonky zväčša začnú rásť dve nové stonky, odrezky jednoducho zapichneme do dna a takto sa dá v krátkom čase vytvoriť hustý porast.

Micranthemum umbrosum: má jemnú stonku a na nej rastú v pároch malé okrúhle lístky, veľkosti 10 halierika. Farbu má živú, svetlo-zelenú. Takisto ako hemianthus sa táto rastlinka hodí aj do najmenších akvárií, dokáže vytvoriť pekný hustý kríček, i keď je to piplačka, pretože s rastlinkou treba zaobchádzať mimoriadne opatrne, je veľmi krehká. Dnes sa jej už u mňa darí celkom dobre, zatiaľ však nerastie úplne optimálne. Zrejme jej chýbal mangán, čo som už napravil. Môže sa pestovať aj ako plávajúca. Na Slovensku sa mi ju nepodarilo zohnať, kúpil som ju vo Viedni. Pôvod – Aquarium Linden.

Microsorium pteropus: je známa papraďovitá rastlina. Má peknú sýto-zelenú farbu. Je veľmi vďačná, rastie aj v zlých podmienkach. Podobne ako bolbitis sa aj táto papraď nesadí do substrátu, ale priväzuje na dekoráciu. Na starších listoch sa časom vytvárajú rozmnožovacie orgány (sori) a malé rastlinky, ktoré keď dorastú na cca. 5 cm môžeme jemne oddeliť. Rozmnožiť sa dá taktiež rozdelením rizómu. Pri výdatnom svetle má atraktívny menší vzrast. Keď je dosiahnutý bod nasýtenia, tvoria sa na listoch a pod listami efektné kyslíkové bublinky. Rast je skôr pomalý až stredne rýchly. Pôvod – Aquamax.

Microsorium windelov: je príbuzný predošlého druhu, platí preň to isté, jedine že celkovo je rastlina trochu menšia a listy majú rôzne formy, na koncoch divoko rozstrapkané. Pôvod – dar od známeho.

Riccia fluitans: je to známa plávajúca rastlina vytvárajúca koberec na hladine. Patrí medzi machy a je to kozmopolita. Je vynikajúca na odčerpanie dusíkatých látok z vody, vhodná teda pre novozaložené nádrže. Nemci jej hovoria doslovne „močiarna pečeň“. K jej popularite jej pomohol istý Takashi Amano, ktorý vytváral v niektorých nádržiach doslovné ricciové orgie. Riccia totiž rastie aj pod vodou, treba ju však vhodný spôsobom pripevniť o podklad. Osvedčený je spôsob priviazania chumáča riccie o ploský kameň tenkou silonovou šnúrou. Takto sa dá vytvoriť pomerne rýchlo súvislý koberec, buď v popredí, alebo v celej nádrži (pozri si Amanove knihy). Po dosiahnutí bodu nasýtenia sa na koncoch rastlinky vytvárajú nespočetné kyslíkové bublinky a celý chumáč sa nádherne trbliece. Riccia však pomerne rýchlo rastie, horná vrstva začne tieniť vrstvu spodnú, ktorá začne odumierať a chumáč znovu vypláva na hladinu. Dá sa tomu čiastočne predísť pravidelným strihaním alebo pozri iný osvedčený návod. Mne sa osvedčil aj jednoduchý spôsob. Ploský úlomok z bridlice som obalil chumáčom a položil na dno. Ak rastlinku obrastie napríklad mach alebo echinodorus tenellus, drží pod vodou aj bez nášho pričinenia, nie však navždy...Rastlinka má niekoľko foriem, to čo dostanete u nás je forma európska. Forma ktorú používa Amano je japonská, „lístky“ sú dlhšie a rovnejšie a nevypláva tak rýchlo, je teda najvhodnejšia na submerzný rast. Stáva sa však často obeťou zelenej vláknitej riasy – odstrániť ju mechanicky je nemožné, pomôže len caridina japonica.

Rotala indica (rotundifolia): klasická a nenáročná stonkatá rastlina s jemnými lístkami. Forma lístkov je veľmi variabilná. Keď som ju zakúpil (emerz) listy boli pevné krátke a elipsovité, v podmienkach prírodného akvária sú však lístky jemné a podlhovasté. Takisto farba je pomerne variabilná – od zelenej, cez žltú, ružovú až červenú, všetko závisí od osvetlenia a živín. Patrí medzi najrýchlejšie rastúce rastliny v mojich akváriách. Vytvoriť hustý porast nie je problém, rastlinu odstrihneme, pôvodné stonky nevyťahujeme, zasadíme aj odrezky, v popredí kratšie, v pozadí dlhšie a vznikne dekoratívny „krík“. Pôvod – neznámy, kúpil som košík v akvaristike.

Rotala macrandra: je možno o niečo citlivejšia ako predchádzajúca. Má väčšie listy vyrastajúce priamo zo stonky, rôzne pokrútené. Počas asimilácie sa na nich vytvárajú mnohé kyslíkové bubliny. Farba je u mňa od ružovej až po červenú. Rozmnožovanie odrezkami ako u predchádzajúcej. Pôvod – Rataj.

Rotala walichii: je z týchto troch druhov snáď najcitlivejšia. Je to krehká rastlinka s jemnými ihličkovitými lístkami, vlastním ju len krátko, ale rastie celkom fajn. Jestvuje niekoľko farebných variácií, moja je do zelena a na špičke sa sfarbuje do červenej až bordovej. Čo sa týka rozmnožovania, platí to isté ako u všetkých stonkatých, na odstrihnutej stonke začnú po chvíli rásť dve nové stonky a odstrihnutá stonka po zasadení rastie ďalej do výšky.

Vesicularia dubyana: známa aj pod názvom „jávsky mach“. Je podobná ako fontinalis, listy sú však pozdĺžnejšie a tenšie, nevytvárajú až takú súmernú štruktúru. Inak sú vlastnosti a použitie totožné s fontinalis antipyretica. Pôvod – dar od obchodníka.